V továrni mali problém. Denne sa rozkrádal tovar. Vedúci zverili úlohu prehliadnuť každého zamestnanca pri odchode z práce jednej špecializovanej spoločnosti.
Väčšina robotníkov otvárala spontánne tašky a dala si prezrieť nádoby, v ktorých si nosievali jedlo. Súkromní policajti sa usilovali skontrolovať všetkých zamestnancov až do posledného človiečika. Ten odchádzal každý deň posledný s vozíkom plným odpadu. Jeden strážnik sa musel dobrú pol hodinu prehrabávať v potravinových obaloch, cigaretových ohorkoch a pohárikoch z umelej hmoty, aby skontroloval, či nevynáša niečo hodnotné. Nikdy nič nenašiel.
Raz večer povedal nahnevaný strážnik človiečikovi: „Počuj, ja viem, že niečo berieš. Každý deň prekontrolujem odpadky vo vozíku, ale nikdy som nenašiel nič, čo by sa oplatilo ukradnúť. Už som z toho blázon. Povedz mi, ako to robíš, a sľubujem ti, že nepodám nijaké hlásenie.“
Muž pokrčil plecami a povedal: „Je to jednoduché – kradnem vozíky.“
Nechápeme úplne zmysel života, ak si myslíme, že náš život je čas na vyhľadávanie odmien a pôžitkov.
Búrlivo a s narastajúcou frustráciou prehrabávame svoje dni a roky. Hľadáme odmenu a úspech, ktorý by dal nášmu životu hodnotu, ako ten strážnik, ktorý hľadal hodnoty v odpadkoch vo vozíku.
Zabúdame na to, že ak sme sa naučili žiť, sám život nám bude odmenou.
A život je všetko, čo máme.
—————
